Bilancia výroby a spotreby tepla v rámci Sbd-P Pezinok zo obdobie 2001 - 2012

Výsledky dosiahnuté po „Obnove bytových domov v správe SBD-P Pezinok“

        V rámci oficiálnej štátnej bytovej politike v 90 rokoch min. storočia došlo k privatizácie všetkých druhov bytov (družstevných, štátnych, podnikových atď.) za veľmi nízke zostatkové ceny hlavne preto, že uvedené bytové domy a celé stavebné sústavy vykazovali veľmi veľké nedostatky ako systémové závady, alebo veľmi veľké deficity v technických nedostatkov (údržbe a opravách), ktorých sa štát potreboval zbaviť. V tomto období taktiež došlo k masívnej privatizácie jednotlivých druhov energií – hlavne plynu a elektrickej energie, ktorých cena začala rapídne – neúnosne narastať. Na základe uvedeného naša organizácia prijala stratégiu zamerania sa na rozhodujúce činnosti, ktoré podstatne mohli utlmiť neustále zvyšovanie úhrad za teplo a TUV a tak prispieť užívateľom k jednoduchšiemu uhrádzaniu nákladov na bývanie. V každom prípade bolo potrebné zabezpečiť zníženie - zefektívnenie tzv. mernej spotreby tepla na 1 m2 vykurovacej plochy a tým utlmiť neúnosné narastajúce platby za bývanie a po - 1.) zabezpečením čo najefektívnejších zariadení na výrobu tepla (výmena zastaraných, fyziky ako i morálne opotrebovaných kotlov, ekvithermicky a hydraulicky zefektívniť tepelné systémy, atď.) a po - 2.) odstrániť veľké nedostatky na stavených sústavách bytových domov, ktoré spôsobovali veľké úniky tepla mimo bytového domu, ktoré museli užívatelia hradiť v platbách za bývanie.

k bodu 1.)

Naša organizácia SBD-P Pezinok ako bývalí vlastník družstevných bytov je profesionálny správca bytov a nebytových priestorov, má v správe cca 30 domových plynových kotolní a vo vlastníctve 3 plynové kotolne stredného odberu. Na základe Zmluvy o výkone správy sme prevzali tieto kotolne do zodpovednosti za jej odborné, kvalitné a bezpečné prevádzkovanie. Plynové kotolne sú z hľadiska bezpečnosti zaradené, ako vyhradené technické zariadenie, kde je nutné dodržiavať všetky tepelnotechnické a bezpečnostné predpisy. Ide hlavne o Zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, vyhlášku č. 630/2005 Z. z. v znení vyhlášky č. 358/2009 Z. z. pravidlá o dodávke, merania a rozpočítavania tepla na prípravu TUV, zákon č. 152/2005 Z. z. kvalita dodávky tepla, vyhláška č. 219/2011 Z. z., výška oprávnených nákladov, Zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti výroby a rozvodov tepla a TUV, Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov ,atď. Ako vyhradené technické zariadenia podliehajú pravidelným technickým prehliadkam, revíziám a správnym technickým nastaveniam. Všetky tieto zariadenia podliehajú previerkam štátnym kontrolným orgánom (Energetická inšpekcia, Inšpekcia práce, Hasičský a záchranný zbor atď.), ktorým musíme pri kontrole predkladať plnenie všetkých povinnosti z uvedených zákonov. Okrem zabezpečovania povinnosti vyplývajúcich z hore uvedených zákonov a vyhlášok je veľmi dôležité zabezpečiť aj poistenie kotolní pre prípad poškodenia alebo zničenia technického zariadenia živelnou, prípadne havarijnou udalosťou, každoročne vykonávanie výpočtov poplatkov z úletov popolčeka a tento pravidelne zasielať na OÚŽP, pravidelne zabezpečovať kontrolu platnosti overenia meračov tepla, teplej vody, studenej vody, meračov, ktoré sa používajú na rozpočítavanie spotreby tepla a TUV. V poslednom období došlo pri výrobe tepla k ďalšej veľmi dôležitej činnosti - obchodná činnosť, kde vykonávame jednania o jednotlivých cenách energií s alternatívnymi dodávateľmi energií. Vzhľadom na veľké objemy spotreby plynu a elektrickej energie ktoré naša organizácia objednáva, máme pri vyjednávaniach s dodávateľmi veľmi dobrú východiskovú pozíciu, ktorú využívame a preto máme dojednané veľmi dobré ceny plynu ako i elektrickej energie.

k bodu 2.)

Bytové domy, ktoré boli postavené panelovou technológiou boli štátom identifikované veľké nedostatky na stavebných sústavách, ktoré boli postavené zo spínaných pórobetónových dielcov a tie boli štátom uznané ako stavebná sústava, ktorá vykazovala systémové závady (PS 82, P1.14, P1.15) a ostatné (T 06B), ktoré vykazovali nedostatočnú tepelnú odolnosť. Na základe uvedeného štát prijal Smernicu MVRR SR č. 3/2000, ktorou umožnil nedostatky ktoré nezapríčinili užívatelia bytov odstrániť formou prispenia štátu až do výšky 50 % investičných nákladov. Do roku 2005 sme týmto spôsobom odstránili systémové závady na všetkých bytových domoch, ktoré spadali do tejto kategórie systémových závad, čím sme zabránili ďalšiemu zdevastovaniu panelov. Odstránenie týchto závad sme vykonali formou zateplenia a preto sme podľa tepelnej bilancie zároveň dosiahli nezanedbateľnú úsporu mernej spotreby tepla - cca o 15 %, čo sa v značnej miere prejavilo užívateľom na platbách za teplo.

        Od roku 2006 sme na základe zákona o ŠFRB plynule pokračovali s obnovou bytových domov na ostatných stavebných sústavách, kde štát už nedával dotácie, ale poskytoval pomoc formou veľmi výhodných úverov s 1 % úrokom a so splatnosťou 20 rokov. Keďže program obnovy bytových domov sa realizoval formou úveru, bolo možné zabezpečiť komplexnú obnovu celého bytového domu - celý objekt zatepliť tak, aby sa eliminovali všetky tepelné straty, teda aj výmena všetkých stavebných otvorov, komplexne vyregulovanie tepelnej sústavy s meraním spotreby tepla, rekonštrukcia kotolne, výmena výťahov atď. Zabezpečiť obnovu bytového domu cez úver zo ŠFRB je z administratívneho hľadiska veľmi náročné. Pre úspešnosť takéhoto projektu bolo potrebné zvoliť veľmi otvorené jednanie so všetkými vlastníkmi na domovej schôdzi. Po odbornej stránke sme písomne vypracovali veľmi podrobný investičný zámer, ktorý obsahoval všetky technické parametre obnovy (ktoré stavebné prvky sa budú meniť), ako i všetky ekonomické parametre, ktoré stanovili odborný odhad čo bude tá - ktorá výmena stáť, aký to bude mať dopad na tvorbu fondu opráv atď. Na schôdzi pri prejednávaní tohto investičného zámeru bol vlastníkom bytov vysvetlený celý systém postupu (viď. obnova BD) a to bol zrejme hlavný dôvod úspešnosti nášho družstva, že okrem nutnosti zvládnuť tú administratívnu náročnosť na ŠFRB bola dôvera vlastníkov bytov v našu odbornosť a serióznosť, pretože pri vybavovaní úveru bol nutný súhlas dvojtretinový všetkých vlastníkov.

        Od roku 2002 do roku 2012 sme dokázali pre našich vlastníkov bytov, ktorých spravujeme, zabezpečiť odstránenie systemových porúch formou zateplenia a obnovu (zateplenie) bytových domov na cca 97% starších domov, kde je možné uvedenú obnovu uskutočniť. Vzhľadom na nízku solventnosť vlastníkov a užívateľov bytov zvolili sme síce veľmi náročné vybavovanie cez ŠFRB, ale stálo to za to. Konštatujeme to teraz, keď hodnotíme túto prácu za všetky bytové domy na ktorých sme obnovu vykonali. Za uvedené obdobie sme vykonali obnovu na 42 bytových domoch, čo predstavuje že každý rok sme v priemere obnovili 4,2 bytového domu. Výsledky nášho úsilia je vidieť na priloženom diagrame – bilancia spotreby tepla, cena tepla ako i diagram čo najviac ovplyvňovalo cenu tepla – cena plynu za roky 2001 – 2012.

        Ako z diagramu vyplýva, merná spotreba tepla klesla o 48,88 %, cena plynu za uvedené obdobie stúpla o 226,5 % a aj napriek tomu (alebo práve preto) cena tepla vzrástla iba o 22,07 %. Ročná úspora za zrealizované bytové domy predstavuje v tepelnej energii -
5 235,476 MWh, čo pri cene cca 92,55 €/MWh predstavuje úsporu vo výške 484 543,30 €/rok.

        Z ekonomického hľadiska to predstavuje návratnosť vložených prostriedkov iba z úspory na dodávke tepla:

• celkové vložené investície – 5 329,98 tis. € : 484,54 tis. € = 11 rokov

        Z uvedeného možno konštatovať, že ide o veľmi dobrú návratnosť, pretože obnova domov prináša ďalšie benefity t.j. – predĺženie životnosti bytového domu, podstatne vyššiu tepelnú pohodu pre vlastníkov bytov, lukratívnejší vzhľad domu, vyššiu hodnotu nehnuteľnosti atď.

        Ako z diagramu vyplýva pre zníženie mernej spotreby tepla sme urobili veľmi veľa, čo sa prejavilo na dosiahnutých výsledkov. Po vykonaných obnovách bytových domov, sme si museli dať vyhotoviť energetické certifikáty, kde v prevažnej väčšiny boli dosiahnuté výsledky v triede B. Z výsledkov diagramu vidieť, že došlo k podstatnému zníženiu mernej spotreby tepla, keď v roku 2001 bola merná spotreba v priemere vo výške 154,76 kWh/m2, tak v roku 2012 táto hodnota poklesla na iba 79,1 kWh/m2, čo predstavuje pokles o 48,88%. Z uvedeného vyplýva, že naša organizácia už teraz splnila povinnosť stanovenú zákonom č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov v znení neskorších predpisov, do ktorého sú postupne transponované smernice vydané EÚ so zámerom znižovať spotrebu tepla do roku 2020 až o 20%.

Späť na začiatok